Etika a právo

Fair Use, v preklade poctivé alebo čestné používanie, je ustanovenie americkej legislatívy  autorského práva, ktoré dovoľuje aj bez súhlasu držiteľa autorských práv použitie chráneného diela na isté účely. Podobné ustanovenie existuje aj vo Veľkej Británii, kde sa označuje ako Fair Dealing (čestné obchodovanie).
 
Podľa ustanovení Fair Use je povolené využitie chráneného diela, aj bez súhlasu držiteľa autorských práv, za účelom kritiky, komentára, paródie, novinárskeho spravodajstva, vyučovania, výskumu a podobne. Aby sa použitie kvalifikovalo ako Fair Use, je potrebné zvážiť niektoré hľadiská:

- účel a povahu použitia, vrátane zváženia, či použitie má ziskovú povahu, či ide o neziskové vzdelávacie účely,
- druh chráneného diela,
- množstvo a mieru použitej časti diela v pomere k dielu ako celku a
- vplyv použitia na potenciálny trh alebo hodnotu chráneného diela
 
V medzinárodnom chápaní autorského práva, ktoré je definované v Bernskej dohode sa jednotlivým štátom umožňuje obmedziť výhradné práva autora, s podmienkou, že sa takto autor obmedzuje len vo zvláštnych prípadoch, tieto obmedzenia nenarušujú normálne využívanie diela a nespôsobujú autorovým oprávneným záujmom neospravedlniteľnú ujmu.
 
Slovenské zákony Fair Use nepoznajú, poznajú len pojem citácia, no aj tá je definovaná veľmi prísne :  „ ... Bez súhlasu autora možno použiť krátku časť zverejneného diela vo forme citácie v inom diele len na účel recenzie alebo kritiky tohto zverejneného diela alebo na vyučovacie účely, vedeckovýskumné účely alebo umelecké účely. Takéto použitie musí byť v súlade so zvyklosťami a jeho rozsah nesmie presiahnuť rámec odôvodnený účelom citácie. Pri citácii sa musí uviesť meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň. Za takéto použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu ... “[1].